reklama

Karolína potrebuje obdiv a rešpekt!

Veciam, na ktorých mi záleží, dávam konkrétne mená. Preto sa moje dospelé auto (bude mať na budúci rok dvadsať) volá Karolína. Má rada červenú farbu, štyri rýchlosti a mrznúce okná. Nepomáha ani kúrenie. No a niečo vzadu hrkoce, ale to fakt neviem, čo je. Karolína je všetečná a náladová. No a zistila som, že za každú cenu chce byť hviezda!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Keď som si na jar bola vziať vodičák, moja radosť bola neskutočná! Potešio ma, že vodičské preukazy sa dávajú aj ľuďom po tzv. záruke (to máte viac ako 35 a všade vás už berú ako človeka starého, tzn. bez väčšej perspektívy). Každým vyhodením "sopliakom", ktorý neurobil skúšky, cena práve môjho vodičáku stúpala závratne (o sedem vyhodení!). Keď som sa neskor dostala k ojazdenému autu, mala som pocit, že som konečne dospelá!
Tak sme s Karolínou začali brázdiť ulice hlavného mesta. Auto je to výborné, malé a skladné. Pri stovke všetko na ňom hrkoce, takže ňou nejazdím často. Vraj sa pri upevňovaní niektorých súčastí auta nemôže používať sekundové lepidlo, takže sa snažím, aby Karolína držala a vydržala. No a ona sa aj drží!
Keď po prvýkrát skapala skapala pri výjazde z bočnej cesty na hlavnú (smer na Patrónku), schytila ma panika. Vtedy som si myslela, že som urobila nejakú chybu, čo sa pri čerstvom vodičovi dá aj očakávať. Karolína však naskočila v pravom okamihu (nikto nebol nablízku) a išli sme ďalej. Potom si to vyskúšala na Záhradníckej ulici v rannej špičke. Na dlane mi vystúpil studený pot a začala som vážne uvažovať o tom, že budem používať nielen šoférske ponožky (neviem šoférovať v topánkach), ale aj šoférsku parochňu. Keď sa motor zhasol na frekventovanej križovatke pred bývalým Fórumom a vytruboval po mne ešte aj šofér trolejbusu, vybehla som bosá z auta a hysterickým hlasom poslala všetkých... (na horšie miesto, ako si práve myslíte). Frekventovaná cesta stíchla, šoférovi trolejbusu práve niečo spadlo pod volant, ja som nasadla, na prvý šup naštartovala (to Karolína vie, jednoducho ma v najhorších situáciách vždy podrží!) a odišla. Mala som pocit, že sa odstúpili ešte aj lampy.
Takto Karolína skúša, koľko vydržím. Minule som sa dlhoročného vodiča pýtala, čo je jeho nočnou morou pri šoférovaní. Povedal (citujem): Keby mi auto skapalo vo veľkej križovatke alebo na moste... to by som neprežil! Ja som prežila! Dokonca viem, čo presne urobiť, aby sa auto pohlo aspoň kúsok (dokonca aj do kopca! Nepanikárim, nezúrim, už dokonca ani nenadávam (a to je čo povedať!). Robím si srandu z mojich blond vlasov a zeleného Z na zadnom okne. (Ak to nepomáha, vystrčím prostredný prst a to Karolína vie, že musíme veľmi rýchlo, ale fakt veľmi rýchlo odísť!)
Nech skúmam ako skúmam, neviem za ten svet prísť na to, prečo Karolína na tých najfrekventovanejších cestách a v tých najfrekventovanejších časoch odmieta poslušnosť a núti ma šaškovať a strašiť všetkých vodičov naokolo. Možno niekde robím chybu ja (čo tvrdia všetci, pretože od čerstvých vodičov sa to očakáva). A možno je to len tým, že auto má svoj vek.
Po dlhom dumaní som však prišla na to, že je to jednoducho osobnosť (fakt máme všelijaké osobnosti, prečo teda nie aj na štyroch kolesách?), je to auto, ktoré má rado ruch a šum a trúbenie a farebné svetielka (hoci len blinkrov a tak). Moja Karolína je totiž hviezda. A vždy, keď sa jej zdá, že si iní šoféri na iných autách na nás dovoľujú, motor skape, ja stisnem na prístrojovej doske gombičku s trojuholníkom, aby všetci vedeli, že máme problém, skrútnem kľúčikom a Karolína zahučí ako Niagarské vodopády, ale naštartuje a pohneme sa. Všetci ostatní nás úctivo obchádzajú. V tej chvíli som totiž nielen také obyčajné hviezdy, ale hviezdy, ktoré budia rešpekt.
No a o to vlastne ide, či nie?

Alica Černičková

Alica Černičková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám 36 rokov, syna pred pubertou a štastne jeden rozvod za sebou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu